You are viewing mrbase

Tired of ads? Upgrade to paid account and never see ads again!

Shincha Nunosawa 2010

redtea

Shincha Nunosawa 2010

Konečne! To som si povedal, keď som v ponuke internetovej predajne teland.sk našiel Shinchu. Každý rok netrpezlivo čakám na túto čajovú špecialitku. Shincha je dostupná v období Apríl-Jún (približne) vo veľmi limitovanom množstve. Samozrejme väčšina produkcie ostáva doma v Japonsku. Ja sa ale môžem tešiť, že ako jeden z mála Európanov si kvalitnú Shinchu vychutnám v pohodlí domova.

Približne v rovnakom čase minulý rok som písal o čaji Uji Shincha Waduka 2009. Bol to vynikajúci čaj priamo z oblasti Uji. Len pre pripomenutie krátko spomeniem, že Shincha (nazývaná aj IchiBanCha) je prvý jarný čaj, ktorý sa hneď po spracovaní balí a posiela na predaj. Počas zimy čajovníky nazbierajú mnoho výživných látok a ako náhle jemné lístky na jar trochu podrastú, pozbierajú sa. Toto spôsobí, že čaj obsahuje veľa vitamínov, aminokyselín a antioxidantov (EGCG). Taktiež obsahuje o niečo menej kofeínu a sladšie triesloviny. Čajové listy majú vyšší obsah vody ako bežná Shincha a toto ma okrem iného za následok aj to, že ich treba pomerne rýchlo spotrebovať, najlepšie do mesiaca.

Tento rok sa teda teším z čaju Shincha zo záhradky pána Katahiru v okolí dedinky Nunosawa (prefektúra Shizuoka). Čajovníky pochádzajú z kultivaru Yabukita. Čaj obsahuje 5% vody (ostatné čaje cca. 3). Táto Shincha sa predáva(la) za 15eur/50g. Pomerne príjemná cena, ale  čaj sa ihneď vypredal. Ešte ostáva nádej, že teatrade.sk taktiež objedná nejakú Shinchu.

Shincha došla v klasickom peknom japonskom ozdobnom obale. Milujem tieto obaly. Nie kôli praktickosti (nemajú systém na zatváranie) ale kôli pekným motívom. Ďalšie plus je vákuové balenie.

Po otvorení ma síce nečakala až tak výrazná vôňa, ale bola príjemná svieža a ľahká. Lístky ale boli veľmi pekne spracované – krásna zelená plastická farba, lístky sú pekne veľké a pomerne rovnomerné (na japonské pomery). Však posúďte podľa fotiek.

Keďže ide o japonský čaj, tak ako inak šup s ním do vyhriateho Kyusu. Nechal som aby sa lístky trochu naparili aby som si vychutnal trochu intenzívnejšiu vôňu pred tým než ho zalejem. Naparené listy japonského čaju voňajú úžasne.

Čaj som lúhoval s vodou o teplote cca. 65-70 stupňov nasledovne: 35 sec., 25sec., 30sec., 40sec.

Čiže 4 nálevy, pričom ten posledný už bol slabý (ako sa na japonské čaje patrí) ale stále celkom príjemný. Nálev mal peknú svetlo-zelenú farbu a bol veľmi číri a čistý. Vôňa nálevu bola samozrejme výraznejšia pri 1. a 2. náleve. Približovalo sa to trávniku po jarnom daždi – svieža vegetálna vôňa. Chuť bola najsilnejšia a najplnšia pri druhom náleve. Svieža vegetálna, trávnatá chuť s prvkami nezrelého ovocia. Chuť je sprevádzaná jemnou sladkou trpkosťou, ktorá krásne masíruje jazyk. Je to veľmi harmonický čaj. Aftertaste je veľmi dlhý, príjemne vegetálno-ovocný a zanecháva pocit ako keby človek jedol niečo pekne šťavnaté. Jednoducho by sa dal čaj charakterizovať ako „Jar v šálke“. Prikladám ešte pár foto z popíjania.

Čo dodať na záver? Piť Shinchu na jar je pre mňa úžasný zážitok na ktorý čakám každý rok a želám ho každému koho so aspoň trochu vážim. Keď už vonku stále prší a na poriadnu jar to nevyzerá, aspoň si z jary upijem, zavriem oči a prenesiem sa do takého prostredia aké sa mne páči. Každý kto má chuť je vítaný na príjemné čajové posedenie.

Dočajíčkovania! 

China Shincha 2010

enjoytea

Pri poslednej návšteve Čajového domu (www.teatrade.sk) som si odniesol pekný mini-darček: Čínsku Shinchu. Keďže na obale bol odkaz na web (www.charmin-green.com), tak som stránku navštívil s nádejou, že nájdem bližšie informácie o tomto čaji. Bohužiaľ ani anglický a ani japonský link nefunguje. Skúsil som teda preklad cez google translate ale výsledok sa mi nepozdával. Jediné čo som vyčítal je, že čaj je z nejakej série “Jade bud” vyrobený z mladých čajových listov a je spracovaný japonským spôsobom – naparovaním. Prikladám ešte fotku z obalu:


Jeden takýto sáčok obsahuje 4g čaju a keďže som mal 2, tak som sa rozhodol, že použijem moje Kyusu (cca. 3dcl) a obe sáčky naraz.

Po otvorení sáčkov ma čakalo celkom milé prekvapenie. Čajové listy boli veľmi pekne spracované do malých ihlíc pripomínajúcich Japonské čaje typu Sencha a Gyokuro. Vôňa bola ale mierne odlišná. Obsahovala vegetálnu sviežosť čaju Sencha ale zároveň bolo cítiť aj mierne drsnejšiu horkastú vôňu. Celkovo mi čaj pripomínal čínsku “Nefritovú rosu” (Xin Lin Yu Lu), ktorý má tiež japonskú podobu a je taktiež deenzimovaný naparovaním. Na základe tohto som očakával mierne trpkú chuť. Prikladám pár fotiek z listov (Čínsky špióni si môžu brať príklad :D).

Výrobca odporúča použiť vodu o teplote 80 stupňov. Toto je samozrejme viac ako sme zvyknutý u jemných japonských čajoch. O dobe lúhovania sa nikde nespomínalo, tak som sa rozhodol pripraviť ho podobne ako bežné japonské čaje…čiže lúhovanie okolo 30 sekúnd. Pri takejto dĺžke by čaj nemal byť príliš horký. Napriek tomu sa mierna trpkosť nevylučuje pri čajoch tohto typu.

Výsledný nálev mal príjemnú žlto-zelenú farbu, ale nie tak žiarivo-zelenú ako japonské čaje. Vôňa opäť pripomínala Senchu.

Chuť bola veľmi vyrovnaná a napriek miernej trpkosti príjemná a osviežujúca. Pri prvom odpití cítiť veľkú podobnosť so Senchou z Japonska, ale kúsok na to je táto chuť dorovnaná sladkasto-trpkými tónmi. Je to zaujímavá kompozícia chutí. Kombinácia trpkých, sladkých a veľmi sviežich vegetálnych prvkov je na jazyku priam jemne pikantná. Dozvuk je úžasne dlhý a vytvára na jazyku pocit ako po konzumovaní šťavnatého ovocia.

Čaj sa veľmi podobá na Nefritovú rosu, ale pôsobí precíznejším a harmonickejším dojmom. Ľudia, ktorým vadí trpkosť tento čaj bohužiaľ nemôžem odporúčať. Ostatným ho môžem smelo odporúčať. Je to jednoznačne zaujímavý a zriedkavý zážitok.

Ostáva ešte jedna otázka. Je lepšia japonská Shincha alebo tá čínska? Tá japosnká mi má doraziť budúci týždeň, ale minuloročná bola vynikajúca. Podobnosť je veľká ale Japonci dokážu uchovať v čaji až neuveriteľnú sviežosť, ktorú čínske verzie nevedia napodobniť i napriek podobnému výrobnému procesu. Japonská Shincha je a bude pre mňa tá naj.

Je zaujímavé, že sa Čína snaží veľa vecí napodobňovať a to nehovorím len o čaji. Však čaj pochádza z Činy a Lung Ching, Bi Luo Chun či Pu Ehr (...a iné) nikdo iný nevyrába a sú to najlepšie svetové čaje.

Aby som sa ale vrátil k pôvodnej téme...čaj mi ponúkol zaujímavý zážitok, ale ak budem chcieť piť Shinchu či Senchu, ostanem pri originálnych japonských výrobkoch.

Dočajíčkovania! 

Sencha Shuei

L

Opäť je tu jar. Milovníci čaju ako ja znova ožívajú a začínajú sa tešiť na jarné zbery zelených čajov. Čínske jarné zbery sú už v plnom prúde a čerstvé čaje začínajú plniť sklady čajovní a čajových obchodíkov. Na čerstvé japonské čaje ešte treba trochu počkať. Osobne sa veľmi teším na Shinchu 2010. No aby som si skrátil čakanie na zásielku, tak som skočil do Čajového domu (Teatrade.sk) s úmyslom zakúpenia nejakej dobrej senchy. Toto sa aj podarilo a tak tu s radosťou píšem o čajíku Sencha Shuei z kultivary Marukyu Koyamaen z oblasti Uji.     

            Poďme ale pekne po poriadku. Začnem s Uji. Veľká časť japonskej produkcie čajov pochádza z Shuzuoki, preto sa tu koná aj Shizuka Perfectual Tea Competition. Uji je ale miesto špeciálne. V 12. storočí mních Myoe, ktorý v tom čase žil v Kyote, hľadal optimálne mieste na pestovanie čajovníkov, ktoré jeho majster Eisai doniesol z Číny. Myoe nemusel chodiť ďaleko, v Uji našiel vynikajúce (hmlisté) podmienky pre pestovanie čaju. Neskôr sa samozrejme čaj rozšíril po celom Japonsku. Uji ale naďalej ostalo ako také epicentrum pre čaje. Dokonca čaje, ktoré z Uji nepochádzali ale vyznačovali sa výnimočnou kvalitou, boli označované ako Ujicha. Z Uji pochádza aj kopa vylepšení týkajúce sa produkcie, pomocou ktorých sme sa dostali k naparovaniu a zatieňovaniu čajových listov. Shogun Ahikaga Yoshimitsu, ktorý v roku 1397 postavil Zlatý pavilón, nariadil svojim generálom založiť šesť čajových záhrad Uji (Ujirokuen).

            V Uji sa nachádza aj kultivar Marukyu Koyamaen, založený počas Geroku éry (1688-1704). Súčasný riaditeľ Motoharu Koyama (tuším už 8. generácia) zvíťazil 2x v majstrovstvách v rozpoznávaní čajov, pričom raz získal plný počet bodov. Je prvým v histórii súťaže, komu sa to podarilo. V súčasnosti má Koyamaen moderný kultivar, ktorý produkuje kvalitné čaje, ktoré ročne nazbierajú niekoľko ocenení. Viac info na: www.marukyu-koyamaen.co.jp

            Konečne sa dostávam ale ku konkrétnemu čaju- Sencha Shuei. Je to čaj, ktorý sa tiež ocitol v súťaži. A keď sa teda riaditeľ rozhodol tento čaj do súťaže poslať, tak som si povedal, že zlý nemôže byť. Prikladám pár foto z obalu (celkom obyčajné, pre tých čo sú zvyknutí na „fancy“ japonské balenia):

 

            Pozrime sa ale čo je vo vnútri. Už po rozstrihnutí obalu sa začala šíriť krásna vegetálna vôňa. Odsypal som si čajové listy na biely papier aby som si ich mohol lepšie prezrieť. Kvalitne spracovaný čaj. Listy majú tradične tmavú zelenú farbu. Sú pekné, plastické, dobrej, pomerne rovnomernej veľkosti. Však posúďte sami:

 

            Čo ďalej? Prevaríme vodu, ohrejeme Kyusu, schladíme vodu na cca. 70 stupňov, pokryjeme dno Kyusu čajom požadovaného množstva (niekto má   rád slabší...ja teda nie J) a zalejeme.

 

            Lúhoval som cca. 30 sekúnd, druhý nálev 20. Čaj zvládne pekné 3 nálevy, štvrtý je pomerne slabý. Je to bežné pre takúto Senchu. Výsledný nálev mal peknú svetlo-zelenú farbu a peknú číru konzistenciu. Vôňa sa šírila celou kuchyňou. Pekná trávnatá, vegetálna, s miernou dávkou ovocných prvkov. Chuť je veľmi komplexná a plná. Na prvý dotyk je hneď cítiť krémovitosť nálevu. Ďalej chuťové bunky poteší viacúrovňový chuťový zážitok. Najprv silne vegetálna chuť dotvorená jemnou sladkosťou, neskôr začať cítiť aj hlbšie tóny...ovocie, rôzne ovocie, chutná trávnatosť, veľmi jemná, nezvieravá trpkosť. Neskutočne dlhý aftertaste, ktorý ostane v ústach a môžete si ho tak ešte veľa minút po pití užívať.

Prikladám ešte pár fotiek nálevu a listov po 4 nálevoch:

 

Nakoniec už len dodám, že čaj sa dá ešte stále kúpiť v limitovanom množstve v teatrade.sk za 31,50 EUR. Cena zodpovedá kvalite. Ak sa chystáte do Japonska, určite ho kúpte radšej tam. Je to lacnejšie. A taktiež využite možnosť navštíviť kultivar Marukyu Koyamaen..viac info na ich stránke.

Čajová jar je opäť tu. Blog znovu nakopnutý. Dúfam, že to tak aj ostane a čoskoro môžem poreportovať o čerstvých čínskych čajoch.

Dočajíčkovania!


Sencha Yamanoibuki

happyteabag

Keďže mi dorazila ďalšia zásielka čajov s kopou zaujímavostí, nedalo mi to inak ako spísať dojmy z ďalšej ochutnávky. Také vzácnosti ako tehlička Pu Ehru z 1999 alebo špeciálna zrejúca verzia Gyokura z roku 2005 nemôžem samozrejme nePOSTnúť do môjho blogu, ale ako prvé som dostal chuť na dobrú Senchu. Po dlhom rozmýšľaní pri objednávaní som sa rozhodol pre senchu z kultivaru Yamanoibuki (hodnotiac podľa popisu a fotiek dodávateľa).

 

K čaju typu sencha som už par vecí spomínal. Dodal by som ešte, že sencha sa rozdeľuje do troch skupín podľa dĺžky/sily naparovania:

Asamushi – je veľmi jemne naparená sencha

Chumushi – je stredne naparená sencha, suché listy sú kratšie ako v prvom prípade, majú jemnejšiu štruktúru. Veľmi ťažko sa rozoznáva medzi týmto typom a asamushi, keďže sila naparovanie sa môže pohybovať medzi asa- a chu-mushi.

Fukamushi – v tomto prípade je obvykle od výrobcu napísané na obale, že sa jedná o fukamushi senchu. Tvorí menšiu časť produkcie. Jedná sa o spôsob naparovania, ktorý sa používa od 1960. Jedná sa o hlboké/silné naparenie listov, čo spôsobí značné narušenie ich štruktúry. Obvykle ostanú len malé úlomky listov a trochu prachu.

V tomto prípade sa môže jednať o asamushi senchu.

 

Na fotke je vidno, že listy sú pekné dlhé a majú tmavozelenú plastickú farbu. Úroveň kvality spracovania sa zdá byť v poriadku. Vôňa je taktiež príjemná, vegetálna, trávnatá a jemne sladkastá.

Čaj som pripravoval v mojej kyusu konvičke, ktorú používam len na japonské čaje. Tentoraz som počúval na inštrukcie dodávateľa – voda o teplote cca. 65 stupňov a doba vylúhovania cca. 1 minúta. Japonské čaje majú obvykle najsilnejší práve druhý nálev, takže pri druhom som znížil lúhovanie na 45 sekúnd a pri ďalších som sa opäť vrátil k jednej minúte.

Farba nálevu je, ako sa na japonský čaj patrí, pekná svetlo-zelená. Vôňa je mierne slabšia (ale dnes mám nádchu, takže sa na môj čuch moc nespolieham).

 

Nálev je čistý vďaka kvalite spracovania. Chuť je veľmi príjemná, trávnatá, jemne ovocná, so sladkastým dozvukom. V ústach ostane príjemný dlhotrvajúci aftertaste ako keby ste jedli práve nejaké ovocie. Pri druhom náleve trochu vystúpi ovocná chuť, čaj je trochu silnejší a má aj tmavší nálev. Ďalšie dva nálevy sú už jemnejšie a neponúknu tak prenikavú chuť ako prvé dva – toto je ale u japonských čajov úplne normálne.

K chuti by som ešte dodal, že je veľmi harmonická. Nič nevytŕča, žiadny prvok nie je moc silný. Bol by som rád keby výrobca predsa len trochu „pobláznil“ chuť. Na druhej strane práve vďaka tejto harmónii je to výborný čaj na celodenné pitie. Viem si predstaviť, že si ho hodím do termosky zoberiem zo sebou na celodenné zavlažovanie môjho teľa (a duše).

Pár bonusových fotiek:

 

Čo dodať na záver? Čaj odporúčam pre úplne každého. Dá sa zakúpiť na www.tealand.sk za pomerne priaznivú cenu ( vzhľadom na kvalitu ).

Dočajíčkovania!

Steepster

cha
Ossu!
Nie, nie som mrtvy. A ano, este stale pijem caj a dufam, ze sa mi uz podari v najblizsej dobe postnut nejake nove cajove zazitky, lebo mam v queue skutocne zaujimave kusky. Okrem toho je dalsia uzasna zasielka na ceste..pyon.
Ale preco vlastne dnes pisem? No idem trochu robit reklamu jednej novej stranke, ktora je zatial v beta verzii ale celkom sa mi zapacila.
Urcite kazdy z vas pozna Twitter. Pochybujem ale, ze ho niekdo z vas pouziva. Mna tato zabavka tiez este nezaujala, ale chlapci z Steepsteru trafili u mna do cierneho (zeleneho).
Steepster je stranka podobna twitteru, ale na rozdiel od twittera sem pisete len ked pijete caj. Nema to teda daleko od mojho blogu. Nerad by som ale "spinil" moj blog cajovymi recenziami pisanymi na rychlo a preto to skusim cez Steepster. Moja Steepsetovska stranka sa nachadza tu http://steepster.com/mrbase ( ak ma niekdo zaujem).
Ak bude mat niekdo chut "cvirikat" o svojich cajovych zazitkoch, pridajte sa a rozsirme spolu trochu cajovu komunitu.

Docajickovania!

Tags:

Dong Ting Shan Bi Luo Chun AA

womanteabag

Dnešný post by som začal krátkym úryvkom z básne čínskeho autora Lu Tchunga (druhá polovica 8. storočia), ktorý sa týmto chcel poďakovať Meng Tienimu za čerstvý čaj:

 

Dřevenou branku uzavřu před nezvedenými hosty. Přes hlavu ovážu obyčejný šátek a sám pro sebe vařím čaj.

Z temných mrakú se zdvihá vítr a sténá, svítivě bílá čajová pěna pokrývá hladinu v misce.

První šálek svlaží rty, druhý zažene samotu, třetí probudí zapadlé vzpomínky.

Ještě že na čtení mám tisíce svitkú!

Po čtvrtém šálku vyrazí po těle pot a nepříjemné pocity odtečou póry ven.

Po pátém cítím se lehoučký, po šestém je ze mne nesmrtelný sám.

Sedmý šálek nepij! Ucítil bys totiž, jak tě vítr odvanul k nesmrtelným.

 

Aj tento krátky úryvok ukazuje, ako si ľudia v Číne vážia čaj. Jedna majiteľka čínskej čajovne povedala pre televíziu „ak chcete pochopiť čínsku kultúru, začnite so šálkou čaju“. Plne súhlasím, čaj je neoddeliteľnou súčasťou čínskych historických udalostí a zároveň neoddeliteľnou súčasťou každodenného života Číňanov.

Teraz ale späť k súčasnosti, v ktorej sa taktiež ešte nájde pár ľudí, ktorí si dokážu ceniť čaj ako pán Lu Tchung.

 

Do rúk sa mi dostal autentický  Bi Luo Chun (Pi Lo Chun) z oblasti Dong Ting neďaleko Šanghaja. Pôvodne sa čaj volal Xia Si Ren Xiang, čo znamená „ohromná voňa“. Ešte aj teraz sa dá nájsť v niektorých obchodoch s týmto názvom. A prečo vlastne ohromná vôňa?

Legenda hovorí o farmároch, ktorí sa snažili pri zbere čajových listov dostať domov maximálny počet listov. Preto sa stávalo, že si naplnili aj vrecká a iné časti oblečenia. Tieto listy sa potom po ceste zahrievali a začali uvoľňovať „ohromnú vôňu“. Ako už býva zvykom u Číňanov, čaj ochutnal cisár, vyhlásil ho za cisársky a zhodnotil, že tento názov nie je tohto čaju hodný. Takto nakoniec dostal pomenovanie Bi Luo Chun, čo znamená „jar zelených ulitiek“. Na jednej strane dostal tento názov podľa tvaru listov, ktoré sú zavinuté a na druhej strane podľa vrcholu Bi Luo, odkiaľ čaj pochádza.

Toľko k legendám. Bi Luo Chun je čaj zelený. Svoju ohromnú vôňu získava tak, že v oblasti kde sa pestuje tento čaj, sú rastú aj rôzne ovocné stromy. V čase keď sú lístky čajovníkov najjemnejšie začnú kvitnúť aj ovocné stromy a jemné lístky potom výborne vstrebávajú túto vôňu. Tradičný Bi Luo Chun sa spracúva ručne a vyžaduje úžasnú zručnosť aby sa listy dostali do finálnej zvinutej podoby. Približne pol kila čaju obsahuje cca. 15-17000 lístkov. Listy sú obvykle úžasnej kvality husto pokryté bielymi chĺpkami. Po Long Jingu (lung chingu) je to druhý najcennejší čaj Číny a originál pochádza iba zo západného alebo východného pohoria Dong Ting.

 

Moja vzorka je z druhého zberu a taktiež veľmi husto pokrytá bielymi chĺpkami. Po otvorení obalu tradične vyrazí príjemná peľová vôňa tohto čaju. Lístky vyzerajú veľmi jemne a pôsobia kvalitne.

 

Bi Luo Chun si u mňa zaslúžil stále miesto v mojom čajovom sklade a preto som bol na túto verziu veľmi pozitívne naladený. Nie je nič krajšie ako na jar dostať čerstvú várku tohto čaju a po otvorení sa vytešovať z jeho úžasnej, pardon, ohromnej vône.

Rozhodol som sa, že si spravím pekne silný nálev metódou Gong fu a zároveň otestujem koľko zvláda nálevov a ako sa pritom mení jeho chuť.

Množstvo použitého čaju sa dá pozorovať na ďalšej fotke, kde je už nasypaný do môjho malého gaiwanu.

 

Podarilo sa mi zachytiť aj spôsob akým odporúčam zalievať zelený čaj v Gaiwane (Zhongu, Geibei-i...prečo to má vlastne toľko názvov J). Ide jednoducho len o to, aby sa horúca voda neliala priamo na čajové listy. Pri Gong fu je dôležité teplo aby sa maximálne uvoľnili chute a preto je voda horúca. V tomto prípade sa voda leje na okraje Gaiwanu, čím sa ohrejú jeho steny a zároveň čajové listy nedostanú šok.

 

Čaj som lúhoval približne 45 sekúnd, pri posledných nálevoch skoro minútu. Farbu nálevu vidno na ďalšej fotke. Nič prekvapivé, proste svetlo-zelená farba J

 

Počas prípravy sa už uvoľňovala príjemná vôňa, ktorá je pre tento čaj špecifická. Chuť prvého, ale aj druhého nálevu je ohromná, veľmi hlboká, s viacerými vrstvami. Určite nečakajte silnú ovocnú chuť, ale ak zavriete oči tak máte pred sebou čajovú plantáž s marhuľovými, broskyňovými, jablkovými a slivkovými stromami. Tieto chute sú v harmónii s miernou trpkosťou aftertastu. Popísať vôňu a chuť Bi Luo Chun je ako popísať niečo ohromné čo človek videl. Jednoducho kto to nevidel na vlastne oči, nedokáže si to predstaviť. Bi Luo Chun by sa dal označiť za jediný autentický ovocný čaj. Aromatizované čaje často zakrývajú pôvodnú chuť čaju a kazia tak harmonický dojem. V tomto prípade sa dá hovoriť o harmónii, ktorú vytvorila sama príroda, čo je jeden zo základov Taoizmu v Číne.

 

Z čaju som si pripravil šesť nálevov. Z čoho prvé dva bolo jedinečné a plné rôznych ovocných a vegetálnych chutí. Neskôr už čaj chutil „len“ ako kvalitný zelený čaj. Pri posledných dvoch nálevoch ustúpila trpkosť a ostal hlavne mierne medový aftertaste. Jednoznačná voľba pre Gong fu cha.

 

Až po skončení je krásne vidno aké sú listy mladučké a akú majú krásnu zelenú farbu.

 

Aj keď som mal tentoraz veľmi kvalitnú verziu tohto čaju, netreba sa báť lacnejších verzií a pri najbližšej návšteve čajovne tento čaj ochutnať. Takže odložte na chvíľu starosti bežného života, dajte variť vodu a nechajte svoje myšlienky plávať na vlne ohromných vôní a chutí.

 

Dočajíčkovania!

Japonské čajové nákupy

teacupgreenbckground

Ledva sa vrátim domov a už musím počúvať otcove sprosté poznámky na moje čajové rozmary. Nemám už chuť a ani silu sa nad tým zamýšľať prečo niektorí ľudia zo staršej generácie žijú vo svojom malom svete z minulosti a nedokážu prijať nič nové alebo cudzie bez upustenia pár trápnych poznámok. Tento stav mierneho rozčúlenia sa ale veľmi rýchlo rozpustí vo vôni čerstvo pripraveného čajového nálevu :-)

Späť ale k tomu o čom som chcel dnes písať. Bol som tam, videl som to a doniesol som si to domov.....ku ku kuuu. Reč je o japonskom čaji a čajových predmetoch, ktoré som si priniesol z mojej cesty. Väčšina ľudí by čakala, že si donesiem kilá čaju, ale nie je to tak. Po prvé uprednostňujem kvalitu pred kvantitou a po druhé neplánujem čaje z jarného zberu piť po celý rok. Moju skromnú korisť znázorňuje nasledujúce foto: 

Teraz k jednotlivým veciam...

Najprv tu máme nejaké wagashi, ktoré som u nás ešte nevidel a preto som kúpil jedno balenie:

 
Ďalej tu mám japonskú kanvicu na čaj – Kyusu, ktorú som plánoval kúpiť od začiatku. Lisy japonských čajov sú pomerne drobné a často upchávajú jemné čajové sieťky, čím je ich príprava mierne komplikovaná. Kyusu neuveriteľne uľahčuje prípravu japonský čajov. Odporúčam každému kto často pije japonské čaje. Mimochodom sú tieto Kyusu neuveriteľne lacné oproti tomu čo sa dá kúpiť na Slovensku ( tento typ stál tuším 1900 yenov ).

 
S kúpou chawanu som si tiež počkal až do mojej cesty do Japonska. Bolo ich tam skutočne mnoho, mne sa tento zapáčil. Nepýtajte sa ma prečo. Je to čisto o pocitoch pri pohľade naň.


Samozrejme som doplnil aj zásoby čaju Maccha. Opäť veľký výber, takže som sa spýtal tety nech mi nejaký ponúkne. Krásna farba a vynikajúca vôňa – myslím, že poradila dobre.


Nemôže chýbať ani špička japonských čajov – Gyokuro. Stálo to vyše 5000 yenov, ale myslím, že to bude stáť zato. Zatiaľ je zavretý a čaká na správny čas, alebo správneho hosťa, ktorý vie oceniť chutný čaj.


Nasledujúci čaj je veľmi chutná a čerstvá Sencha, o ktorú dnes aj trochu podrobnejšie rozoberiem. Bola to najdrahšia Sencha v čajovom obchodíku, ale napriek tomu bola cena v porovnaní s kvalitou vynikajúca.


Dovolil som si kúpiť aj čaj v čajových vreckách. Gyokuro vo veľmi kvalitných vreckách podotýkam. Doteraz ak som mal málo času, tak som si čaj radšej ani nespravil. Odmietam bežné vrecká a sieťové guľôčky. Podobné vrecká sú úžasné a dajú sa kúpiť aj na Slovensku.

 
Posledná vec je kaligrafia kanji čaju od Shihou Fujii-ho (www.shihoufujii.com).

 

Teraz sa trochu vrátim späť k spomínanej Senche. Názov som sa ešte nepokúšal dešifrovať J

Pár fotiek z lístkov tohto čaju:

 
Pekné celistvé listy, plastický lesk, rôzne odtiene zelenej farby a úžasná čerstvá vôňa. Toto bol prvý dojem po prezretí obsahu sáčku.

Keďže je to pomerne jemný jarný čaj, použil som ho trochu viacej a vytvoril som hrubšiu vrstvu na dne Kyusu. Vodu som ochladil na cca. 70 stupňov. Úžasná vôňa sa uvoľňovala aj pri zalievaní čaju.
Nálev mal peknú konzistentnú svetlo-zelenú farbu. Čaj nemal taký hustý nálev ako Sencha fukamushi, čiže sa dá predpokladať, že bol vyrábaný tradičnejším procesom.

 
Chuť sa blíži k Shinche, čo asi nebude nič zvláštne, keďže sa jedná čaj zbieraný v teplom období. Chuť je veľmi svieža, vegetálna, čistá, harmonická a bez náznaku trpkosti. Aftertaste je príjemný sladkastý. Čaj už pri treťom náleve stráca veľkú časť chuti ale napriek tomu tie prvé dva nálevy stoja za to. Od takéhoto typu čaju sa veľa nálevov ani neočakáva. Sladkastá chuť dominuje od tretieho nálevu.

Moc veľa kvalitného čaju som skutočne v Japonsku nepil. Možno som tam bol v nesprávnom ročnom období alebo v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Napriek tomu som videl veľa krásnych miest a vecí. Teraz už len sedím doma, popíjam ich úžasné čaje a opäť sa mi potvrdzuje, že Japonci jednoducho vedia ako čaj vyrobiť, pripraviť a vychutnať.

Dočajíčkovania (>_<)

Tadaimaaaa!

nipponglag
Tadaima kaerimashita!
Uz par dni som spat z Japonska. Dospavam a snazim sa opat nieco zacat robit.
Hlavna otazka je ale asi "ako bolo?". Japonsko splnilo moje ocakavania, som nadseny a okrem toho som este viacej naladeny tuto krajinu viacej spoznavat. Urcite som tu nebol na posledy.

Prvy krat som sedel v lietadle a uz na druhy krat som musel letiet 11 hodin. Nekonecna cesta...ale da sa to vydrzat. Naspat mi ten cas prebehol akosi rychlejsie.
Uz nikdy viac nepouzijem na Slovensku vetu "uff, ako je dusno", staci prist do Japonska v lete po monzunovom obdobi. Napriek tomuto si myslim, ze po celu dobu nas sprevadzalo fajn pocasie - ziadna burka, teplota vacsinou pod 30 ( samozrejme ak vyjde slnko, tak je skutocne vrazedne :) ).

Teraz trochu k mojim zastavkam - v Tokyu som stravil 4 noci. 2 dni z toho som isiel na celodnove vylety - najprv do Nikko. Nikko bolo moje prve stretnutie s historiou Japonska a bol som ohromeny kopou nadhernych parkov a tradicnych stavieb. V Tokyu som navstivil najvacsi rybaci trh, kde som videl neskutocne potvory. Samozrejme nemohla chybat ani navsteva takych znamych miest ako okolie Shinjuku, Akihabara alebo Ginza. V Tokyu sa napriek kope ludi prijemne cestuje - metro chodi kazdu chvilu a je fajn zrozumitelne aj pre cudzincov.  Posledny den sme isli z Tokya do Kamakury - byvaleho hlavneho mesta Japonska, opat nadherne svatine, dalej sme pozreli uzasny narodny park Hakone a zasli sme aj do pekelneho vulkanickeho udolia Owakudani, kde som si dal vajco varene v lavovej vode, ktore udajne predlzi zivot o 7 rokov :)

Nasledoval presun shinkanzenom Nozomi do Hiroshimy. Navsteva vojnoveho muzea bola neskutocne smutna. Zvysok dna sa potom niesol v takom pochmurnejsom tone. Vecer som okusil tradicny japonsky Onsen - sauna, cvachtanie v horucej vode a nakoniec dobra masaz. Na druhy den sa mi 100% zlepsila nalada, ked sme navstivili uzasny ostrov Miyajima. Mali sme stastie na priliv a legendarna toori bola ciastocne ponorena vo vode. Srnka ma nahanala koli zmrzline a ochutnal som kopu roznych Momiji.

Nasledoval dalsi presun shinkanzenom do Kyota. Nadherne tradicne mesto s kopou chramov a svatin. Tu som sa asi najviac nachodil. Najblizsie si rezervujem na Kyoto asi tyzden. Je tu co pozerat na kazdom rohu. Posledny den v Kyote sme skocili do Nary pozriet chram Toudaiji s najvacsim budhom vo vnutri, svatinu Kasuga s mnozstvom kamennych lampasov a opat kopu srniek :)

Posledny den a poslednu noc sme travili v Osake. Navstivili sme Osacky hrad, centrum Osaky s kopou obchodov a restrauracii. Krabie speciality na kazdom rohu. Vecer uzasny zazitok pri pohladne na nocnu Osaku z vysky 173m.

Co sa tyka jedla, skusal som teda rozne veci - udon, sukiyaki, yakitori, taiyaki, takoyaki, onigiri, miso polievka a este viac miso polievky, kalamare, sushi, sashimi, duhovy pstruh pri Kegon falls a kopu inych veci. Strasne mi bude chybat maccha zmrzlina, ktora bola na kazdom rohu.
Cajom ma teda japonci moc neuspokojili sama kukicha alebo oolong v restauraciach. Okrem toho ako default maju v lete nastavene podavanie caju s ladom. Esteze sa kvalitny caj dal zakupit v Kyote a ja si ho teraz mozem doma vychutnavat. Zakupil som si aj konvicku Kyusu, ktora mi tak chybala a skutocne je to nenahraditelna pomocka pri priprave japonskych cajov. K tomuto sa ale vratim neskor v dalsom clanku.

Mozno mi uz niekdo spomynal, ze Japonci nevedia po anglicky, len som to akosi nebral vazne. Je to fakt zle. Neodporucam ist do Japonska bez basic znalosti japonciny. 90% ludi ktorych som stretol po anglicky nevedeli nic. Ked sa niekoho spytam ci vie po anglicky tak nahodi najskaredsi ksicht aky ma na sklade :) Okrem toho malo ktora restauracia ma menu po anglicky. Esteze vela veci pisu v katakane, inac by som bol skutocne strateny.

O Japonsku sa da rozpravat vela, ja som to chcel len takto telegraficky spomenut. Hlavne si vychutnajte kopu fotiek, ktore som porobil na nasledujucom linku: http://picasaweb.google.com/Maochan81

Dufam, ze ma do buduceho roka prejde nechut na lietanie a podari sa mi navstivit Cinu. Trochu menej cistoty, viacej kanji, viac jedla a dufam, ze aj viacej caju :)

Dza neee!

Tags:

Japan meets mr.base (alebo opacne..)

nipponglag
Zaciatkom 9. storocia budhisticki mnisi priniesli do japonska semiacka cajovnika cinskeho. Pestovanie caju sa evolvovalo do sucasnej podoby, ked japonci dotiahli svoje caje k dokonalosti - krasna zelena farba, velmy svieza vona a plna chut.

Teraz, o priblizne 1200 rokov neskor  nastal cas aby som tuto krajinu navstivil aj ja - maly cajovy otaku :-)
V podstate som este nikdy nikde nebol, ak neratam susedne krajiny. Zahlteny pracou som ani len nepomyslel na letnu dovolenku...ale nastal cas na zmenu.
Takze presne o tyzden - 21. Jula o takomto case budem nasadat vo Viedni do lietadla smer Amsterdam a odtial sa vyberiem na dlhu cestu do Tokya. Z japonska sa vratim cca. o 12 dni neskor - 1-2 Augusta.

A aky je plan?
Tokyo, Nikko, Kamakura, narodny park Hakone, vulkanicke udolie Owakudani, Hirosima, ostrov Myjajima, Kjoto, Nara, Osaka a z letiska Kansai spat domov :)

A vy sa uz mozete tesit na kopu fotiek. Su pripravene 2x8GB pamatove karty, ktore by mali pohltit kopu snimok a kopu HD videa. Na nakupnom zozname je samozrejme kopa caju, kvalitna kyusu cajova konvicka, nejaky pekny chawan, denshi jishou :) a nejaka ta manga/anime...

Dza neee!

PS: Ak niekdo potrebuje nieco "prepasovat" a nie je to moc velke alebo to nema 10kg, tak v ramci moznosti to nemam problem pripisat na moj "to buy list".

抹茶アイスクリイム

maketea

S cajom chuti vsetko lepsie...teda aspon podla mna. A nielen lepsie ale aj zdravsie. Vsade nas bombarduju receptmi typu "zdravo a chutne" ale je to skutocne chutne?
Moj osobny nazor je, ze treba zit na plno a papat co nam chuti. Ak nebudeme s nicim prehanat ( a ak nas nezrazi autobus >_<), tak sa pravdepodobne dozijeme pekneho veku. Nic nam ale nazabrani v tom, aby sme do nasho oblubeneho jedla pridali caj a vstrebali do seba tymto sposobom vsetky tie uzasne latky ktore obsahuje camelia synensys.
Kdo uz nahodou pocul o knihe "the ultimate tea diet" uz vie, ze okrem ineho nam caj pomaha rychlejsie spalovat tuky, znizovat hladinu cukru a cholesterolu a zabranovat oxidacii buniek. Nebudem to tu ale dalej natahovat, a vrhnem sa rovno do dalsieho receptu.
Je leto, zmrzlina je opat drahsia a okrem toho na Slovensku asi nedostanem moju oblubenu - cajovu zmrzlinu. Kuk do maminych carovnych poznamok a hura do prace.

Potrebujeme:
3 vajcia
2 pl praskoveho cukru
1 sacok vanikoveho cukru
250ml smotany na slahanie (alebo 30% smotany)
..a samozrejme japonsky caj Maccha


Postup (teda ako som to robil ja):
Vajcia rozdelime na bielko a zltko do dvoch roznych nadob. Do kazdej nadoby pridame 1pl praskoveho cukru.


Najprv mierne rozmixujeme zltko, pridame Macchu - 4 az 8 chashaku (zavisi od toho aka ma byt intenzivna chut). Ja som neriskoval a dal som 4, co sa neskor prejavilo ako trochu slabe ale vyriesil som to ;-)
Zltko mixujeme az kym nevznikne mierna penova konzistencia.


Nezabudnite umyt mixer a hura na bielko. Tiez mixujeme kym nevznikne pena.


Vyberte cast peny - cca. za jednu varesku a vmiesajte do zltka. Zbytok peny vmiesavajte do zlka opatrne a snazte sa aby si to cele uchovalo co najviac penovu konzistenciu. Nevadi ak v tom budu male penove hrudky.


Smotanu na slahanie nalejeme do dalsej nadoby, pridame vanilkovy cukor a mixujeme pokym nam nevznikne slahacka. Slahacku opat jemne vmiesame do bielkovo-zltkovo-cajovej peny.


Hotovo! Cele do nejakej mensej nadoby prelejte a sup do mraznicky na 3-4 hodiny (zavisi od toho aka je vykonna..)
A vyslednok?


Ako som ale spomynal, chut caju bola trochu slabsia (teda aspon na moj vkus). Tak som sa rozhodol pridat maly upgrade. Do malej misky som si dal 3 chashaku maccha, rozmiesal s cca. 0.5dcl vody a pridal 1 cl praskoveho cukru a 1cl medu. Takto mi vznikol dressing, ktory zvyraznil chut caju. S takotou finalnou podobou som uz bol samozrejme velmi spokojny.


Zdrava zmrzlina plna cajoveho EGCG? Nech sa paci :)
N-joy the summer!!!